Podľa čl. 106 Ústavy SR majú občania možnosť odvolať prezidenta z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Toto hlasovanie vyhlasuje predseda Národnej rady na základe uznesenia prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Teda pre vyhlásenie ľudového hlasovanie je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov. Toľko poslancov nemá ani vládny Smer, nie to ešte opozícia.
No povedzme, že by sa iniciátorom petície podarilo vyvinúť silný tlak verejnosti a Smer by súhlasil s tým, že dodá potrebných poslancov na vyhlásenie ľudového hlasovania. Svoje rozhodnutie podporiť vyhlásenie ľudoveho hlasovanie by mohol odôvodniť snahou dať občanom skutočnú možnosť rozhodnúť o osude prezidenta. Len pripomínam, že k tomu, aby sa petíciou zaoberal parlament v pléne je potrebných 100 000 podpisov.
Prezident je v ľudovom hlasovaní odvolaný, ak za jeho odvolanie hlasuje nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Zaujímavejšia situácia nastáva v prípade, ak hlasovanie nebolo úspešné napríklad i z dôvodu, že sa ho nezúčastnila požadovaná nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených občanov. V takom prípade začína prezidentovi plynúť nové, päťročné funkčné obdobie. A to i vtedy, ak neúspešné odvolávanie prebehlo na konci druhého a teda posledného funkčného obdobia prezidenta.Neúspešne odvolávaný prezident je následne povinný rozpustiť parlament, ktorý jeho odvolávanie v ľudovom hlasovaní navrhol. Predseda NR SR následne do siedmich dní vyhlási nové parlamentné voľby.
Pre Smer, ako i ostatné strany, by to znamenalo ďalší boj o parlamentné kreslá. Avšak podľa niektorých prieskumov by si Smer mohol i polepšiť a atakovať ústavnú väčšinu. Nehovoriac o tom, že často sa opakujúce voľby a predvolebné kampane mimoriadne vyčerpávajú predovšetkým menšie strany.
Scenár neúspešného ľudového odvolávania by bol pre Smer ešte výhodnejší v prípade, že by bol v opozícii. Jednak by privodil pád vlády, priniesol Ficovi parlamentnú väčšinu a zbavil ho dilemy, či ešte ostať premiérom, alebo sa presunúť do Grasalkovičovho paláca.
Ďalší spôsob ako zbaviť prezidenta jeho funkcie je cestou ústavnej žaloby. Tú podáva Národná rada na Ústavný súd ak o podaní žaloby rozhodla trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Prezidenta pred Ústavným súdom možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. V prípade odsudzujúceho rozhodnutia Ústavného súdu prezident prichádza o svoju funkciu ako i o spôsobilosť ju v budúcnosti opätovne získať.
Je preto otázne, ktorý spôsob zbavenia funkcie prezidenta je nereálnejší. Rovnako ako je na mieste i otázka, či prípadný proces odvolávania Gašparoviča v poslednom roku jeho pôsobenia neprinesia viac škôd ako úžitku.