Európska komisia - byrokratický moloch?

Autor: Maroš Guoth | 25.1.2012 o 8:55 | Karma článku: 7,91 | Prečítané:  771x

Predstavuje Európska komisia politickú vládu Európskej únii, alebo je to zbor apolitických expertov, či dokonca niečo úplne iné?

Posilovanie a prenos právomocí od národných štátov smerom k nadnárodnej Komisii prebieha podľa ustáleného vzorca. Základom bola myšlienka, že jeden európsky kontinent potrebuje jeden spoločný trh. Tak sa začal budovať spoločný trh. Pre posilnenie jednotného trhu sa prišlo s myšlienkou, že jeden trh potrebuje jednu, spoločnú, európsku menu. Problémy spôsobené vytvorením tejto umelej meny vedú k tomu, že sa začínajú objavovať názory, obhajujúce nutnosť spoločného ministerstva financií, samozrejme na nadštátnej úrovni. Od jedného spoločného ministerstva je to už len krok k vytvoreniu jednej, nadnárodnej európskej vlády. Je otázkou, čo bude nasledovať potom. Radšej nevedieť.

Zvlášť, ak vezmeme do úvahy známy paradox, že liberalizácia v podobe jednotného trhu priniesla jednu z najväčších koncentrácií regulácie v dejinách ľudstva. A taktiež, že vytvorenie „stabilnej" meny, eura, má za následok celoeurópsku finančnú krízu a destabilizáciu menového systému nebývalého rozmeru naprieč celou eurozónou s potrebou vytvárania rôznych záchranných a stabilizačných mechanizmov. Každému teda asi musí byť jasné, že takéto projekty, presadzované zhora, veľa úspechov nepriniesli.

Najhoršie na tomto procese však je, že prebieha takzvanou „salámovou", alebo i „dymovou metódou", keď sa postupuje nenápadne krôčik po krôčiku a navyše i zahmlievaním, používaním eurožargónu, akéhosi „newspeaku", teda nenazývaním vecí pravými menami a to všetko obvykle bez priameho súhlasu občanov. A ak sa aj náhodou niekto občanov opýta na ich názor, hlasuje sa až dovtedy, dokiaľ nezaznie taká odpoveď, ktorú si predstavovala Únia.

Z tejto „orwellizácie", ktorú Benjamin Kuras vo svojej knihe Ako zabiť civilizáciu definuje ako systematické posilňovanie čím ďalej anonymnejšej, a občanovi vzdialenejšej moci štátnych, kvázištátnych, nadštátnych či globálnych inštitúcií ovládajúcich, kontrolujúcich, šikanujúcich a okrádajúcich občanov a likvidujúcich individuálne slobody, môžeme plne viniť európskych politikov na čele s Európskou Komisiou.

Práve Komisia, ako vrcholný orgán Európskej únie, totiž predstavuje nadnárodný princíp, presadzuje záujmy Únie ako celku, tvoriac tak protiváhu partikulárnym záujmom jednotlivých členských štátov.

Komisiu v najužšom slova zmysle v súčasnosti tvorí 27 ľudom nevolených komisárov (vrátane predsedu a Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnosť). Komisári sú nominovaní do funkcie, každý za jeden štát, svojou vládou. Práve tento spôsob výberu, ktorý spočíva na názore vládnej strany, respektíve vládnej väčšine, je teda úplne založený na vnútroštátnom politickom súboji absolútne vylučuje apolitickosť komisára.

O odbornosti kandidáta možno taktiež pochybovať, pretože príslušné rezorty jednotlivým komisárom rozdeľuje predseda Komisie až po jej vytvorení. Nie je pre to istota, že napríklad odborník na energetiku sa skutočne stane komisárom zodpovedným za oblasť energetiky.

Okrem 27 komisárov pracuje v Komisii i ďalších, približne 16 000 - 21 000 úradníkov, ktorí sa podieľajú na tvorbe rôznych nariadení, smerníc a dokumentov, ako napríklad Nariadenie Komisie č 1677/88, ktorým sa ustanovujú normy kvality pre uhorky, či vyše 150 stránkový dokument o názvoch textílií a označenia textilných produktov.

Keďže hlavnou náplňou práce Komisie je príprava legislatívnych návrhov, ktoré sú následne prijímané Európskym parlamentom a Radou a taktiež, že európske právo je priamo záväzné a má prednosť pred právom členských štátov a v neposlednom rade aj pre to, že Európsky parlament môže Komisii ako celku vysloviť nedôveru, možno konštatovať, že Európska Komisia je politickou vládou. Avšak vládou s minimálnou demokratickou legitimitou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor. Okrem Juhosudáncov môže byť v ohrození až dvadsať miliónov ľudí.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.


Už ste čítali?