Rozpad sovietskeho bloku: geopolitcká katastrofa

Autor: Maroš Guoth | 16.4.2012 o 14:50 | (upravené 3.3.2014 o 2:37) Karma článku: 4,85 | Prečítané:  1168x

Rozpadom sovietskeho bloku a skončením studenej vojny došlo k ukončeniu jednej veľkej epochy medzinárodných vzťahov, ktorá trvala približne 40 rokov.

Táto doba sa vyznačovala, i napriek neustálej hrozbe vypuknutia jadrového konfliktu, pomerne jasnou štruktúrou vzťahov. Nad koncom tejto éry si povzdychol i štátny sekretár Bushovej administratívy Lawrence Eagleburger, keď poznamenal, že „přes všechna rizika a nejistoty, studená válka byla charakterizována pozoruhodně stabilním a předvídatelným systémem mezi velmocemi."

Nestabilita sa prejavila pomerne rýchlo po rozpade bipolárneho sveta, napríklad vojenskými konfliktmi v bývalej Juhoslávii, ktoré predstavovali najväčšie ozbrojené konflikty v Európe od skončenia druhej svetovej vojny a mocnosti im nedokázali zabrániť, alebo ďalšou sériou konfliktov, ktoré sa odohrali na území bývalého Sovietskeho zväzu práve v dôsledku jeho rozpadu.

Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že rozpad satelitnej sféry Sovietskeho zväzu, vrátane následného kolapsu Sovietskeho zväzu viedol k rýchlej zmene amerického postoja k Rusku. Nepriateľstvo trvajúce niekoľko desaťročí sa v priebehu niekoľkých mesiacov zmenilo na viac-menej priateľskú spoluprácu. No už krátko po rozpade Sovietskeho impéria sa začali objavovať hlasy, ktoré tvrdili, že Moskva nikdy nepredstavovala skutočnú hrozbu pre Spojené štáty, a že americká politika bola buď irelevantná, alebo rozpad sovietskej ríše iba odložila. Naopak, s myšlienkou, že rozpad sovietskeho bloku znamená konečné víťazstvo liberálnej demokracie a predstavuje tak koniec dejín, prišiel americký spisovateľ a filozof Francis Fukuyama vo svojej knihe Koniec dejín a posledný človek.

S pádom železnej opony prišla i kríza americkej identity a úlohy v medzinárodnom systéme. Americký diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Henry Kissinger, kladie otázku, či aj v multipolárnom svete dvadsiateho prvého storočia chápanie Ameriky seba samej ako majáku, alebo vodcu križiackeho ťaženia stále vyjadruje možnosti, ktoré má, alebo ju obmedzujú, skrátka, či nebude potrebné vytvoriť nejakú novú definíciu svojho národného záujmu.

Jednou z najzaujímavejších vecí, na tomto prerode je, že sa udial veľmi nečakane, veľmi rýchlo a hlavne pomerne nenásilnou cestou, ktorá si nevyžiadala mnoho ľudských obetí na rozdiel od mnohých predchádzajúcich revolúcií.

Pred národmi všetkých postkomunistických krajín vznikol problém vybudovať novú spoločnosť, problém uskutočniť hlboké ekonomické a politické reformy. Tieto problémy boli neuveriteľne zložité a štandardné riešenia sa javili ako nepoužiteľné, práve kvôli neštandardnej situácii, ktorá tieto problémy spôsobila.

Tieto problémy, nepostihli len domácu scénu jednotlivých krajín bývalého sovietskeho impéria, ale zasiahli celú medzinárodnú scénu, ktorá sa po štyroch desaťročiach bipolárneho systému náhle prebudila na prahu dvadsiateho prvého storočia v multipolarite, ktorá so sebou prináša mnoho nevyriešených otázok a neistôt v medzinárodných vzťahoch. No ako sa s odstupom dvadsiatich rokov ukázalo, proces transformácie síce bol na výsosť bolestný a zložitý, no rozhodne nie beznádejný a zbytočný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?