Turecko členom EÚ?

Autor: Maroš Guoth | 10.2.2012 o 8:07 | Karma článku: 5,91 | Prečítané:  936x

I keď v súčasnosti je otázka rozširovania Európskej únii až na druhom mieste a jej predstavitelia sa primárne zaoberajú finančnou krízou,  predostriem môj pohľad na vstup Turecka do EÚ, a to predovšetkým z bezpečnostného hľadiska.

Prijatie Turecka do Európskej únie a jeho zapojenie do Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike pravdepodobne povedie k posilneniu stability a bezpečnosti v kľúčových regiónoch ako Balkán, Kaukazská oblasť, región Stredozemného a Čierneho mora a oblasti Blízkeho a Stredného Východu, predovšetkým vďaka tomu, že Turecko disponuje technicky vyspelou a silnou armádou, ktorá dokonale pozná prostredie, v ktorom operuje a taktiež v dôsledku výhodnej geostrategickej pozície.

Ďalšou výhodou budúceho členstva Turecka v Európskej únii sa javí výstavba plynovodu Nabucco. Ten by mal viesť prakticky naprieč celým Tureckom, pričom jeho južná vetva by viedla na turecko-iracké hranice, zatiaľ čo východná vetva začína na tureckých hraniciach s Gruzínskom. Výstavbou tohto plynovodu sa výrazne zníži energetická závislosť Európy od Ruska, dôjde k diverzifikácii zdrojov zemného plynu a bude posilnená energetická bezpečnosť Európskej únie.

Vstup Turecka bude mať taktiež za následok, že nutne dôjde k odklonu od prointegračného prúdu, ktorý presadzuje stále väčšiu unifikáciu vo všetkých oblastiach a jeho cieľom je premena Európskej únie na federáciu Spojených štátov Európskych.

V neposlednom rade turecké členstvo vyšle pozitívny signál do moslimského sveta a zbaví antidemokratické moslimské sily argumentu, že západný, kresťanský svet nechce žiť spolu s moslimami v miery, demokracii a ekonomickej spolupráci. To môže viesť k výraznej stabilizácii situácie na Strednom a Blízkom Východe.

Zaujímavou je taktiež myšlienka, že prijatím takmer 70 miliónového Turecka do EÚ sa z neho stane razom druhý najľudnatejší štát Únie, hneď po Nemecku a v dôsledku demografického vývoja časom pravdepodobne i štát najväčší. To, v dôsledku proporcionálneho rozdelenia hlasov v inštitúciách Európskej únie bude znamenať výrazné posunutie mocenského centra z osy Berlín - Paríž(-Londýn) výrazne na východ, k čomu sa núka historická paralela zo staroveku, keď bolo hlavné mesto Rímskej ríše prenesené z Ríma do Konštantínopolu.

Naopak, odmietnutie Turecka môže viesť k zastaveniu tamojších demokratizačných procesov, k zhoršeniu stavu ľudských práv a celkovému odklonu Turecka od Európy a Západnej civilizácie ako celku. Práve vidina prijatia Turecka do Európskej únie často pomáhala na vnútornej politickej scéne nájsť kompromis naprieč politickým spektrom a presadiť dôležité opatrenia potrebné k splneniu podmienok pre vstup do EÚ, ktorý je silno podporovaný tamojším obyvateľstvom.

Prípadná frustrácia obyvateľstva z odmietnutia Turecka ako člena Európskej únie by mohla spôsobiť vzostup protieurópskych politických síl a viesť k podpore panislamských ideológií, miesto ideológie proeurópskej. Takáto ideológia by mohla viesť v budúcnosti k vytvoreniu blízkovýchodnej únie islamských štátov pod vedením Turecka. Takáto moderná obdoba Osmanskej ríše na hraniciach Európskej únii by potenciálne mohla pôsobiť ako výrazné bezpečnostné riziko, zvlášť, ak by to bolo zoskupenie radikálne a fundamentalisticky islamistické, ostro zamerané proti americkej kultúre a západnej civilizácii obecne.

Odvrátenie Turecka od Európskej únie by i podľa Williama Haguea, britského ministra zahraničných vecí, predstavovalo kardinálnu chybu storočia zo strany európskych štátov, práve kvôli následnému, prípadnému neblahému vývoju v regióne stredného a blízkeho východu i Európe zo strategického i ekonomického hľadiska.

Hlavnými problémami spojenými s prípadným vstupom Turecka do Európskej únie a následného zapojenia do Schengenského priestoru sú zvýšené prisťahovalectvo, drogová problematika a s tým spojené nebezpečenstvo rôznych organizovaných kriminálnych skupín.

Už v súčasnosti žije v Európskej únii približne 10 miliónov moslimov a ako ukazujú posledné udalosti, napríklad nepokoje v lete 2011 vo Veľkej Británii, ale aj vo Francúzsku a Holandsku, s niektorými týmito moslimskými prisťahovalcami sú spojené problémy. Väčšinou však nie sú spojené s islamom samotným, a už vôbec za nich nemôže Turecko, ale zlé prisťahovalecké a integračné politiky členských štátov Európskej únie, ktoré svojim zideologizovaným multikulturalizmom prevalcovali zdravý rozum i reálne limity. Taktiež je nutné zdôrazniť, že turecké menšiny v Európe nebývajú spájané s terorizmom.

Turecko leží na trase takzvanej drogovej hodvábnej ceste, ktorou sa do Európy pašuje predovšetkým heroín, ale i kokaín, ópium, hašiš, marihuana či iné syntetické drogy. Niečo z pašovaného množstva býva odchytené na turecko-iránskych hraniciach, no i tak sa odhaduje, že Balkánom putuje 70% afganského heroínu. Turecko sa však nenachádza medzi krajinami, ktoré by vo významnej miere produkovali drogy, ktorými je Európa zásobovaná, jedná sa iba o tranzitnú krajinu na ceste od producenta k zákazníkovi. Nie je vhodné preto tvrdiť, že vstup Turecka do EÚ predstavuje výrazné bezpečnostné riziko spojené s drogovým, organizovaným zločinom. Zvlášť, ak by po vstupe Turecka došlo k zlepšeniu a posilneniu hraničných kontrol na vonkajšej hranici EU, predovšetkým s južnými a východnými susedmi Turecka.

I napriek komplikovaným vzťahom s niektorými tureckými susedmi, predovšetkým Sýriou a Iránom, ktoré môžu predstavovať určité hrozby, pristúpenie Turecka k Európskej únii môže stabilizovať situáciu v regióne Stredného a Blízkeho Východu a tým i zlepšiť medzinárodnú bezpečnosť. Obecne sa teda dá konštatovať, že vstup Turecka do Európskej únie by bol síce prospešný, aj keď nie úplne bezrizikový.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?